Začíname okluzovať
Mnoho rodičov, s ktorými sa stretávame, potrebuje poradenstvo v okluzovaní, pretože dostali odporúčanie od lekára cvičiť oči dieťaťa okluzovaním.
Okluzovanie je trénovanie oka. Lepšie vidiace oko zakryjeme okluzorom a druhé oko posilňujeme tým, že sa sústredí na aktivitu do blízka. Používa sa aj termín pleoptika alebo pleoptické cvičenia. Sú to aktivity, ktorých cieľom je posilniť tupozraké oko, a tak zlepšiť jeho videnie. Okluzovanie predpisuje očný lekár. Na základe diagnostiky určí, ktoré oko má dieťa trénovať a ako dlho počas dňa. Oftalmológ rovnako môže predpísať aj okluzory dostupné v lekárni alebo očnej optike. Najčastejšie okluzujú deti, ktoré majú strabizmus, tupozrakosť, kataraktu.
V článku sa pozrieme na to, aký postup je vhodné zvoliť s vašim dieťatom pri začatí okluzovania.
1) Vyberte si čas okluzovania
Je vhodné vytvoriť dieťaťu z okluzovania každodennú rutinu, mať pravidelný čas, kedy preliepame oko. Niekedy máme obavu z vytvorenia takejto pravidelnosti, pretože dieťa môže utekať, hnevať sa. Pre dieťa je však dobré, keď má denné rutiny, môže predvídať, čo sa bude diať, je pokojnejšie a vie sa psychicky pripraviť na aktivitu, ktorú nemá rado. Aj my dospelí sme pokojnejší, keď vo svojom dennom programe máme aj nepríjemné činnosti naplánované a neprekvapia nás. O to viac sa tešíme na čas, keď to bude za nami :D.
2) Nalaďte sa na dieťa
Chystáte sa robiť niečo, čo vaše dieťa pravdepodobne nemá rado, aspoň zo začiatku, nechce si prelepiť oko z rôznych dôvodov. Je preto dôležité, aby ste to vnímali a dali mu to najavo slovne aj neverbálne. Pritúľte si dieťa, znížte sa na jeho úroveň a komunikujte mu, že je to náročné a hnevá ho, že musí robiť niečo nepríjemné. Takýmto spôsobom pomáhate dieťaťu zvládnuť prvé prekážky v živote.
Stáva sa, že v prvých dňoch bude okluzovanie iba o upokojovaní dieťaťa a nastavení času prelepeného oka napr. na 1-2 min.
Viac o zvládaní emócií u dieťaťa nájdete v našom videu: https://www.ranastarostlivost.sk/regulacia-emocii/
3) Tešte sa z malých úspechov
Ak dieťa vydržalo 1-2 min., povedzte mu to. Je to veľký krok, že napriek tomu, že je to náročné, zvládlo tento čas.
4) Nastavte si časovač
Deťom vyhovuje, ak vedia, kedy nepríjemná aktivita začína a kedy končí. Môžete urobiť dohodu, keď zazvoní budík, zvonček,… aktivita skončí a odlepíte okluzor. Na začiatku môžete nastaviť naozaj iba 1-2 min. Postupne, keď dieťa zaujmete a bude to menší problém, môžete nastaviť 5 a viac minút až na čas predpísaný lekárom.
Pozor! Ak sa dohodnete, že po zazvonení odlepíte okluzor, dodržte to. Aj takto budujete svoju vzájomnú dôveru.
5) Vyberte do jednej krabice hračky, ktoré budete používať iba na okluzovanie
Takýto krok môže motivovať dieťa nechať si prelepiť oko, najmä, ak sú hračky zaujímavé, výnimočné a bez okluzora sa s nimi nemôže hrať.
Tipy od Ranej starostlivosti, ako naučiť dieťa na okluzor. Ilustračná fotografia
Ako zvládnuť dlhý čas okluzovania
Často rodičia dostanú odporúčanie okluzovať 3-4 hodiny denne. Niekedy je možné čas rozdeliť na menšie celky napr. 2 a 2 hodiny.
Ak dieťa chodí do škôlky, odporúčame poprosiť pani učiteľky, aby v doobednom čase prelepili dieťaťu oko a v čase pobytu von odlepili. Doobeda je v škôlke viac aktivít na pozeranie do blízka, takže dieťa môže jednu časť okluzovania zvládnuť už v škôlke.
Okluzovanie vonku
V teplejších mesiacoch v roku trávia deti veľkú časť dňa vonku. Je preto lákavé dať dieťaťu okluzor počas prechádzky, do kočíka a pod. Pri pozeraní do diaľky však oko oddychuje, a preto takéto okluzovanie nebude mať efekt cvičenia.
Dá sa okluzovať aj v exteriéri, ale treba mať na pamäti, že dieťa má prekrytú približne polovicu zorného poľa, takže musíme dávať pozor, aby sa nezranilo. Môžeme si pripraviť jednoduché aktivity, kedy bude dieťa pozerať do blízka, napr. zbieranie kvietkov, kamienkov, ukladanie kamienkov, hľadanie korálok porozhadzovaných po trávniku, kreslenie na chodník a pod. Záleží na veku dieťaťa aké aktivity zvolíme.
Na preliezkach, pri športových aktivitách nie je vhodné okluzovať.
Okluzovanie môže byť zábava
Okluzovanie nemusí byť iba čas, kedy sa trápime a presviedčame dieťa, aby cvičilo. Môže to byť aj zábava, napr. ak dieťaťu dovolíme niečo výnimočné – môže si obliecť špeciálne oblečenie, alebo vymyslieť aktivitu, ktorú by chcelo robiť, výnimočne si zahrať hru na tablete alebo sa spoločne zahrať stolovú hru. Nakoniec môže dieťa nalepiť okluzor na plagátik, kde postupne vidí, koľko toho už zvládlo.
Zdroj: https://linyoci.cz/
Mgr. Adriana Dedinská, špeciálna pedagogička, zraková terapeutka
