Keď telo nestíha dozrieť: Ako primitívne reflexy ovplyvňujú emócie, správanie a učenie detí
Prečo je niektoré dieťa úzkostné, nepozorné alebo nemotorné, hoci sa veľmi snaží? Za mnohými ťažkosťami v správaní, učení či reči môže stáť tzv. neuromotorická nezrelosť – pretrvávajúce primitívne reflexy, ktoré mali v dojčenskom veku ustúpiť. Pochopenie ich vplyvu nám pomáha lepšie porozumieť deťom a zvoliť správnu podporu.
Čo je neuromotorická nezrelosť?
Neuromotorická nezrelosť (NMN) znamená, že v nervovom systéme pretrvávajú primitívne reflexy, ktoré sa mali v prvom roku života utlmiť, alebo nie sú dostatočne vyvinuté tzv. posturálne reflexy (zodpovedné za rovnováhu a držanie tela), ktoré dozrievajú približne do 3,5 roka.
Ak primitívne reflexy pretrvávajú po 6. mesiaci života a posturálne reflexy nie sú dostatočne rozvinuté ani v predškolskom veku, môže to brzdiť optimálne dozrievanie centrálnej nervovej sústavy (CNS) a ovplyvňovať každodenné fungovanie dieťaťa.
Výskum hovorí jasne
Štúdia z Veľkej Británie (2004) ukázala, že:
- 48 % päťročných detí malo pretrvávajúce primitívne reflexy,
- 35 % detí vo veku 8–9 rokov,
- vyššie skóre neuromotorickej nezrelosti súviselo s horším školským prospechom.
Ako sa vyvíja nervová sústava?
Vývoj nervového systému začína už v 3. týždni po počatí. Už v 8. týždni tehotenstva sa objavuje prvý spinálny reflex. V 9.–12. týždni vzniká prvý primitívny reflex (Morov reflex). Nervová sústava dozrieva prostredníctvom pohybu a zmyslových skúseností. Vývoj prebieha „zdola nahor“ – od najnižších mozgových štruktúr k najvyšším. Vyššie reflexy nahrádzajú nižšie.
Dôležité je vedieť, že mozog sa vyvíja cez pohyb. Reflex je základnou motorickou jednotkou, z ktorej sa budujú zložitejšie pohyby, koordinácia aj schopnosť učiť sa.
Čo sú primitívne reflexy?
Primitívne reflexy sú vrodené, automatické pohybové vzorce. Sú to reakcie na konkrétny senzorický podnet. Vyvinuté sú už pred narodením a pri narodení sú plne prítomné. Medzi 6.–12. mesiacom života majú byť utlmené vyššími mozgovými centrami.
Ich úloha je zásadná:
- pomáhajú pri pôrode,
- zabezpečujú prežitie v prvých týždňoch života,
- vytvárajú „zásobáreň“ pohybu,
- podieľajú sa na tvorbe nervových spojení.
Ak však pretrvávajú príliš dlho, môžu:
- narúšať koordináciu a rovnováhu,
- spôsobovať ťažkosti s jemnou a hrubou motorikou,
- ovplyvňovať učenie a správanie,
- narúšať reguláciu emócií.
Posturálne reflexy – základ stability
Posturálne reflexy sa vyvíjajú po narodení a dozrievajú približne do 3,5 roka. Sú riadené vyššími centrami mozgu a zabezpečujú stabilitu tela, rovnováhu, koordináciu a správne držanie tela.
Pri nástupe do školy by mali byť plne vyvinuté a primitívne reflexy by už nemali byť aktívne.
Pretrvávajúce reflexy a vývinové ťažkosti
U detí s diagnózami ako ADHD, poruchy autistického spektra (PAS), dyslexia, poruchy reči, dyspraxia, poruchy učenia, sa často nachádzajú pretrvávajúce reflexy (napr. Morov reflex, asymetrický tonický šijový reflex či reflex strachovej paralýzy).
Nejde o to, že reflex „spôsobí diagnózu“, ale môže byť významnou súčasťou pozadia ťažkostí. Narušená spolupráca mozgových oblastí vedie k problémom v oblasti spracovania zmyslových podnetov, motoriky, pozornosti, emočnej regulácie.
Ako ovplyvňujú reflexy emócie?
Primitívne reflexy sú úzko prepojené s limbickým systémom a amygdalou – centrami zodpovednými za detekciu hrozby, emočnú pamäť a pocit bezpečia.
Ak reflexy pretrvávajú, dieťa môže byť úzkostné, výrazne ľakavé, impulzívne, precitlivené na svetlo, zvuk či dotyk, emočne nestabilné.
Takéto prejavy môžu pripomínať iné diagnózy, čo zvyšuje riziko nesprávneho alebo predčasného stanovenia diagnózy dieťaťa.
Rizikové faktory
Pred narodením a počas pôrodu:
- genetické faktory (napr. Downov syndróm)
- umelé oplodnenie,
- rizikové alebo viacpočetné tehotenstvo,
- zdravotný stav matky (infekcie, diabetes, hypotyreóza matky),
- toxické prostredie (užívanie liekov, alkohol, fajčenie),
- chronický stres,
- predčasný pôrod,
- pôrodné komplikácie (cisársky rez, kliešte, hypoxia, dlhý alebo nepostupujúci pôrod),
- nízke Apgar skóre.
Po narodení:
- málo času na brušku,
- dlhý pobyt v autosedačkách, hojdačkách, chodítkach,
- pevné zavinovanie,
- nedostatok nosenia a fyzického kontaktu,
- napätá atmosféra v rodine.
Varovné signály – čo si všímať
V ranom vývine patria medzi varovné signály vynechanie fázy plazenia alebo štvornožkovania, príliš skorá alebo výrazne oneskorená chôdza,oneskorený vývin reči, k je dieťa nápadne spavé alebo naopak veľmi uplakané.
V predškolskom veku sa deti často vyhýbajú preliezkam a kolotočom, sú neisté na odrážadle či bicykli, majú problémy s obliekaním, gombíkmi, šnúrkami, preferujú sed medzi pätami (W sed), sú nemotorné, výrazne hanblivé alebo naopak „divoké“, sú úzkostné, precitlivené alebo vyberavé v jedle (konzistencia, pachy).
Čo môžu rodičia urobiť?
Dobrá správa je, že mozog je plastický – dokáže sa učiť a meniť.
Základná podpora:
- dostatok času na brušku v dojčenskom veku,
- prirodzený, rozmanitý pohyb,
- obmedzenie pasívneho sedenia v pomôckach,
- podpora fyzických zručností v materskej škole,
- testovanie motorickej pripravenosti pred nástupom do školy.
Odborné možnosti:
- individuálny intervenčný program,
- špeciálne pohybové programy,
- sluchové programy (Benaudira, JIAS, Tomatis),
- metódy integrácie reflexov (INPP, MNRI, RMTi, NVS a ďalšie),
- podporné terapie ako: ergoterapia, fyzioterapia, osteopatia, ortoptika, logopédia.
Záver
Pretrvávajúce primitívne reflexy nie sú „nevychovanosť“ ani „lenivosť“. Často sú signálom, že nervová sústava ešte nedozrela tak, ako by mala.
Ak dieťa bojuje s pozornosťou, emóciami, koordináciou či učením, môže byť užitočné pozrieť sa hlbšie – na jeho pohybový a neurologický vývin.
Pretože platí jednoduché pravidlo:
Mozog sa stará najprv o prežitie – až potom o učenie.
Keď pomôžeme telu dozrieť, dávame dieťaťu pevnejší základ pre pokoj, istotu aj školský úspech.
Ak by ste mali záujem o skríning primitívnych reflexov, obráťte sa na vášho kľúčového poradcu včasnej intervencie.
Zdroje:
Workshop pod vedením Mgr. Jany Trčkovej “Když tělo mluví: Primitivní reflexy v pozadí emocí, chování, učení a jejich praktické rozpoznání”
Goddard, S. (2012). Dítě v rovnováze: pohyb a učení v raném dětství.
Volemanová, M. (2019). Přetrvávajíci primární reflexy: opomíjený faktor problému učení a chování.
