Keď dieťa prežíva veľké emócie: čo nám tým chce povedať
Ako rozumieť detským emóciám a podporiť ich reguláciu v ranom veku
Silné emócie detí dokážu rodičov niekedy zaskočiť. Plač, hnev, vzdor, krik či stiahnutie sa do seba často vnímame ako problémové správanie, ktoré treba rýchlo zastaviť. Emócie dieťaťa nevnímame ako problém, ale ako správu, ktorou nám dieťa chce niečo povedať.
Správanie dieťaťa má vždy význam
Malé dieťa ešte nedokáže slovami vyjadriť, čo prežíva. Nemá dostatočne rozvinuté jazykové ani sebaregulačné schopnosti. Preto používa to, čo má k dispozícii, správanie a emócie.
Za silnou emočnou reakciou sa často skrýva:
- únava alebo hlad,
- preťaženie podnetmi,
- frustrácia z neúspechu,
- strach alebo neistota,
- potreba blízkosti a bezpečia.
Emócie nie sú zlé ani nevhodné
Deti majú právo prežívať hnev, smútok, strach aj frustráciu. Emócie samy o sebe nie sú problémom. Problémom môže byť až správanie, ktorým sa prejavia. Preto je dôležité oddeliť emóciu od správania. Dieťa potrebuje počuť, že jeho prežívanie je pochopené, aj keď správanie má svoje hranice.
Prečo logické vysvetľovanie nefunguje?
Počas silnej emócie dieťa nedokáže rozmýšľať racionálne. Časť mozgu, ktorá je zodpovedná za logiku, sebareguláciu a kontrolu správania, ešte nie je dostatočne vyvinutá. Keď je dieťa zahltené emóciou, logické argumenty k nemu jednoducho nepreniknú.
Regulácia emócií sa vyvíja postupne
Schopnosť upokojiť sa nie je vrodená. Dieťa sa ju učí postupne, v kontakte s dospelým. V ranom veku ešte nedokáže regulovať svoje emócie samo. Potrebuje pomoc rodiča alebo inej blízkej osoby. Dospelý dieťaťu poskytuje svoj pokoj, stabilitu a istotu. Pokojný hlas, blízkosť, pomalé tempo a jasné slová pomáhajú dieťaťu zvládnuť náročnú situáciu. Až neskôr si túto schopnosť začne osvojené stratégie prenášať do vlastnej sebaregulácie.
Čo pomáha?
Keď dospelý pomenuje to, čo dieťa prežíva, pomáha mu emócii porozumieť.
Jednoduché vety ako: „Vidím, že sa hneváš.“, „Rozumiem, že si z toho smutný.“…
Validácia neznamená súhlas
Prijať emóciu dieťaťa neznamená súhlasiť so všetkým, čo robí. Znamená to uznať jeho vnútorné prežívanie. Dieťa sa tak cíti videné a pochopené. A práve vtedy je otvorenejšie spolupráci a učeniu sa nových spôsobov zvládania situácií.
Deti sa učia pozorovaním
Veľmi dôležitým faktorom je správanie dospelého. Deti sa učia regulovať emócie tým, že sledujú, ako ich zvládajú rodičia. Keď dospelý dokáže pomenovať vlastné prežívanie a reagovať primerane, dieťa si tento model postupne osvojuje.
Zdroje:
- Vavráková, E., Bašnáková, J., Zemandl, J. (2022) Psychológia pre milujúcich rodičov: Prvý rok s bábätkom.
- Perry, P. (2020) Toto mali čítať naši rodičia (a naše deti sa potešia, ak si to prečítame my).
- Vagačová, M. (2020) Ako prežiť rodičovstvo: Láskavý sprievodca rešpektujúcim prístupom.
