Raná starostlivosť

Odkedy a ako prirodzene rozvíjať reč svojho dieťaťa

Už niekoľko rokov sa medzi odborníkmi kladie dôraz na ranú intervenciu (nielen) komunikačnej schopnosti dieťaťa a na aktívny prístup rodičov na terapeutickom alebo stimulačnom procese. Mnoho rodičov však nevie posúdiť či je jeho dieťa kandidátom ranej logopedickej intervencie a nie vždy dostane informácie prečo a ako môže prirodzene stimulovať reč svojho dieťaťa už od narodenia.

Kto potrebuje ranú logopedickú starostlivosť

V zmysle posúdenia, ktoré dieťa potrebuje ranú logopedickú starostlivosť, hovoríme o deťoch s identifikovaným rizikom narušeného vývinu reči a deti s potenciálnym rizikom. 

Do prvej skupiny patria deti s už jasnou diagnózou, napr. s genetickými poruchami a chromozomálnymi aberáciami, neurologickými ochoreniami, vrodenými malformáciami, vrodenými poruchami metabolizmu a i. 

Druhú skupinu tvoria najmä predčasne narodené deti, deti s nízkou a extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou, deti s novorodeneckým abstinenčným syndrómom, deti s FAS (fetal alkoholový syndróm), deti s ischémiou a fázou hypoxie počas pôrodu a i. (Lechta a kol. 2002). 

Raný vývin reči

Počas prvých troch mesiacov života dieťa reaguje na svoje okolie prevažne reflexívne. Pomocou vrodených reflexov reguluje svoje okolie, aby uspokojilo svoje základné potreby. Už v druhom mesiaci sa dieťa začína sústreďovať na sluchové a zrakové podnety z okolia. Okolo tohto mesiaca sa objavuje úsmev, hrkútanie, cielený pohľad (Horňáková, Kapalková, Mikulajová 2005). Tieto prejavy dieťaťa sú veľmi silnou spätnou väzbou pre rodiča, aby so svojím dieťaťom komunikoval, aj keď ono ešte nerozumie a neodpovedá. A práve reakciou rodičov na tieto prejavy sa u dieťaťa začína prirodzene stimulovať jeho reč. 

Problém môže nastať ak dieťatko reaguje málo alebo vôbec, je apatické, neusmieva sa, nerozlišuje hlas rodiča, nevníma ho. To môže spôsobiť, že rodič zníži svoje komunikačné prejavy voči dieťaťu a málo s ním komunikuje, lebo si myslí že je to zbytočné. A toto sú situácie, kedy je dobré a potrebné nevzdať sa a naďalej verbálne stimulovať svoje dieťa. Aby sa rodič čo najviac priblížil k svojmu dieťaťu a účinne rozvíjal jeho komunikáciu je potrebné používať efektívne komunikačné stratégie. 

Gestá sú pre vývin dieťaťa dôležité, lebo mu umožňujú komunikovať s okolím skôr, ako je pripravené používať slová. Ilustračná fotografia

🛈 Použité skratky: d – dieťa  R – rodič

Stratégie zamerané na dieťa

• Nasledovanie záujmu dieťaťa – keď sa dieťa o niečo zaujíma alebo na niečo pozerá, je pravdepodobné že na to aj myslí. To je najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu, pretože dieťa môže slová priradiť k svojim myšlienkam. Keď sledujeme záujem dieťaťa, zvyšujeme šancu, že sa s nami podelí o svoje pocity a myšlienky.
• Čakanie na odpoveď/reakciu dieťaťa – dať dieťaťu priestor na jeho reakciu. Odporúča sa aspoň 10 sekúnd počkať, kým sa znovu opýtame.
• Tvárou v tvár – priblížiť sa na úroveň dieťaťa, aby mohlo vnímať celú tvár rodiča, jeho mimiku, pohyb pier, pohľad.

Stratégie ľahšieho porozumenia

• Gestá – sú pre vývin dieťaťa dôležité, lebo mu umožňujú komunikovať s okolím skôr, ako je pripravené používať slová. Slovo, ktoré sprevádza jednoduché gesto, je pre dieťa čitateľnejšie. Dieťa lepšie rozumie a gesto sa naučí používať.
• Vylaďovanie sa na úroveň reči dieťaťa – spomalíme svoje tempo reči a prispôsobíme dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa (napr. dieťa vo veku 8 mesiacov ešte nerozpráva, rodič sa s ním snaží komunikovať v jednoslovných vetách).

Stratégie výmen

• Imitácia (zrkadlenie) – zopakovanie grimasy, úsmevu, zvuku, pohybu dieťaťa.
• Interpretácia („viem, čo si myslíš“) – interpretovaním komunikačných pokusov dávame dieťaťu najavo, že ho počúvame a snažíme sa mu porozumieť. Učíme ho tak porozumieť, že jeho komunikačné prejavy majú vplyv na jeho okolie. (napr. Dieťa príde za mamou s plačom hovoriac „bum“ a ukazuje na rozbitú stavbu z kociek. Mama môže povedať: „Rozbila sa ti veža – si smutný.“)

Stratégie nových pojmov

• Komentovanie – komentujeme kontext, vlastnú činnosť a činnosť dieťaťa (napr. Dieťa sa pozrie von oknom, kde prší a rodič povie „prší“).
• Pomenovanie alebo nálepkovanie – pomenúvame ľudí a veci, o ktoré sa dieťa práve zaujíma.
• Premosťovanie – prepájame význam známeho slova s nepoznaným (napr. Na stole je šálka. R: „Šálka je biela“, V šálke je kakao, Šálka má uško“ …).

Stratégie rečového vzoru 

• Modelovanie – dávame dieťaťu model správnej reči na všetkých úrovniach. Môžeme modelovať správne slovo alebo vetu, ak sa dieťa prejaví neverbálne (napr. dieťa si šúcha očká R: „Si unavený, pôjdeme spať“). Môžeme modelovať správnu výslovnosť (napr. d: „Chebík“ R: „Chlebík“). Modelujeme používanie správnej gramatiky (napr. d:„Stojila som“ R: „Stála som“). 
• Rozširovanie – rozšírime výpoveď dieťaťa spôsobom o úroveň vyššie ako sa dieťa nachádza. Tzn. ak rozpráva jednoslovnými vetami, rozšírime jeho výpoveď o jedno max dve slová. Ak rozpráva jednoduché vety, prehovor rozšírime na súvetie. (napr. d: „Sánky dolu“ R: „ˇÁno, pustíme sánky dolu“ d: „Chcem ešte piť“ R:„Chceš ešte piť džúsik alebo čaj?“).

Stratégie konverzácie 

• Otázky – pomôžeme dieťaťu dlhšie zotrvať v spoločnom rozhovore. Dobré otázky sú úprimné a primerané vývinovej úrovni dieťaťa. Napr. otázky vyvolávajúce u d. očakávanie (R: „Čo ďalej?“), otázky ponúkajúce výber (napr. R: „Chceš čaj alebo džús?“), otázky podporujúce myslenie (napr. R: „Čo sa stalo?“), otázky týkajúce sa pocitov, názorov (napr. R: „Čo si myslíš?“, otázky podporujúce tvorivosť (napr. R: „Čo dnes budeme robiť?“), otvorené  otázky, na ktoré môže dieťa odpovedať rôznymi spôsobmi (napr. R: „S čím sa budeme hrať?“).
• Nápoveda – dieťaťu dávame nápovedu prostredníctvom fonologického kľúča (napovedanie prvej hlásky slova) alebo sémantického kľúča (napovedanie opisom veci, resp. na čo sa používa..) (napr. Dieťa si nevie spomenúť na slovo hrebeň. R:„Začína sa to na h.., hr.., hre.. alebo R: „Češeme si s tým vlásky“)
• Predlžovanie – zopakujeme výpoveď dieťaťa a predĺžime ju o ďalší prehovor k danej téme. 

            (napr. d:„Sánky dolu“ R: „Sánky dolu. Pôjdeme spolu na sánkach.“)

„Opakovanie je matka múdrosti“ 

Toto známe príslovie úplne platí pri rozvíjaní rečových schopností. Deti sa najlepšie učia nové slová alebo gramatické pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú znova a znova. Niektoré deti potrebujú počuť nové slovo 10-krát, iné 100-krát.

Vynikajúcim prostredím na neustále opakovanie komunikačných situácií sú rutiny. Rutina, teda činnosť, ktorú môžeme mnohokrát opakovať, má pre dieťa viacero výhod. Dieťa vie časom predpokladať, čo bude nasledovať. Rozhovor počas rutinnej činnosti sa točí okolo ústrednej témy napr. okolo jedenia, obliekania, pobytu vonku, hry a i. Dieťa, ktoré už veľakrát zažilo nejakú činnosť, sa nebude sústrediť na jej priebeh, ale na komunikáciu ktorá počas nej prebieha. 

V súčasnosti je možné sa tieto komunikačné stratégie naučiť na kurzoch určených pre rodičov/opatrovateľov alebo samoštúdiom z Knihy o detskej reči (Horňáková, Kapalková, Mikulajová 2005)