Raná starostlivosť

Hyperaktívne dieťa nielen s ADHD: Ako mu pomôcť a podporiť ho

Byť rodičom hyperaktívneho dieťaťa je vyčerpávajúce, preto rodičia často hľadajú spôsoby, ako ich dieťa upokojiť, motivovať k činnosti, regulovať ich správanie. Ako mama dvoch hyperaktívnych detí s tým mám tiež bohaté skúsenosti a rada by som sa s vami podelila o odborné aj osobné poznatky k téme hyperaktivity.

Najskôr si zhrnieme základné prejavy hyperaktivity:

• nepokojné pohyby nohami alebo rukami, vrtenie sa,
• odchádzanie zo situácií, pri ktorých by malo dieťa sedieť (ranný kruh v škôlke, sedenie v škole, odchádzanie od stola pri jedení a pod.),
• časté pobehovanie, poskakovanie namiesto pokojnej chôdze,
• časté striedanie činností pri hre,
• dieťa sa necíti dobre, keď má dlhšie vydržať v kľude (napr. v reštaurácii, v čakárni u lekára),
• často nadmerne rozpráva a skáče do reči,
• odpovedá skôr, ako niekto dopovie otázku, dokončuje vety za iných,
• ťažkosti s čakaním až príde na rad,
• často prerušuje alebo vyrušuje druhých (pletie sa iným do hry, požičiava si veci bez dovolenia).

Ako dieťa upokojiť

S hyperaktivitou súvisí aj to, čomu hovoríme stav bdelosti, čiže schopnosť centrálnej nervovej sústavy udržať optimálnu úroveň aktivity vzhľadom na meniace sa podmienky tela a okolia. Stav bdelosti sa počas dňa prirodzene mení a jeho optimálnosť závisí aj od činnosti, ktorú vykonávame. Napríklad pri zaspávaní je ideálne mať nízky stav bdelosti, ale pri podávaní výkonu je vhodnejší vyšší stav bdelosti. To, aký stav bdelosti prevažuje, ovplyvňuje schopnosť sústrediť sa, regulovať svoje správanie a spolupracovať pri každodenných aktivitách. 

U hyperaktívnych detí je stav bdelosti prevažne vysoký až super vysoký, je teda potrebné ho znižovať. V tom môžu byť nápomocné rôzne činnosti ako napríklad:

Silové činnosti a hry:

• ťažká práca – nosenie ťažkých vecí, tlačenie do dverí/do steny, ťahanie;
• hádzanie/gúľanie fitlopty/medicimbalu;
• pretláčanie sa, preťahovanie lanom;
• cviky s vlastnou váhou tela na stoličke, napr. dieťa drží zadok vo vzduchu a drží sa čo najdlhšie na rukách;
• rovnovážne pozície z jogy;
• krčenie tvrdého papiera, trhanie hárkov papiera alebo kartónu;
• boxovanie;
• vankúšová bitka;
• lezenie po stromoch, po lezeckej stene;
• použitie expanderov (naťahovanie, cvičenie, umiestniť ho okolo nôh stoličky na možnosť stimulácie nôh pri sedení).

Proprioceptívne aktivity a pomôcky (na vnímanie vlastného tela v priestore)

• pevná tlaková masáž, môže byť aj prechádzanie po tele a jemné stláčanie veľkou fitloptou,
• pevné objatie,
• záťažové pomôcky – deky, prikrývky, hračky, vesty, záťaže na ruky a nohy,
• telový vak (body socks),
• rolovanie do deky/plachty/karimatky a následné rozbalenie.

Hry a aktivity na podporu hmatového vnímania

• relaxačné a antistresové hračky (“fidget” hračky) – rôzne mačkátka,
• hryzenie a žutie (obrovská žuvačka, veľké kusy jedla, hryzenie mrkvy, kúsadlá),
• stláčanie plastelíny/pevnej hmoty,
• praskanie bublinkovej fólie,
• hra s rôznymi materiálmi – hydrogélové guličky, sliz, kinetický piesok a pod. 

Vestibulárne aktivity (na rovnováhu)

• pomalé a rytmické hojdanie v jednom smere,
• plávanie,
• hra na sochy (striedanie aktívneho pohybu so zastavením),
• balančná doska/hojdacie lehátko/kreslo.

Sluchové vnímanie

• relaxačná hudba,
• biely šum (napr. zvuky prírody).

Zrakové vnímanie

• hra so senzorickými fľašami (naplnené ryžou, zafarbenou vodou a pod.),
• lávová lampa, dažďová palica,
• spinnery,
• sledovanie rovnakých obrázkov cez projektor (napr. nočná obloha),
• fúkanie bublín,
• guličkové dráhy,
• hračky perpetuum mobile (Newtonova hojdačka a iné),
• sledovanie šplhacích hračiek,
• prelievanie vody.

Ako dieťa motivovať k učeniu hrou

Aj keď sa nám na chvíľu podarí dieťa upokojiť, čelíme ďalším výzvam – chceme ho niečo naučiť. K tomu je potrebná dostatočná motivácia, ktorú dosiahneme povzbudzovaním a ocenením. 

Dôležité je tiež rozdeliť si zložitejšiu úlohu/hru na menšie kroky, ktoré vieme oceniť a povzbudia dieťa k dokončeniu činnosti. Deti sa učia predovšetkým hrou, takže dôležité je aj zaujať dieťa hrovým/kreatívnym prístupom. Pri stimulácií komplexného rozvoja dieťaťa sa osvedčujú napríklad aj spoločenské hry, ktorými dokážeme podporiť sociálne zručnosti ako spolupráca, striedanie a čakanie, pamäť, pozornosť, reč, logické uvažovanie a mnoho ďalšieho. 

Ako dieťa motivovať k činnosti:

• pripravte  prostredie (prehľadné, čisté, nezahlcujúce, všetko nachystané, netreba odbiehať)
• dajte dieťaťu možnosť výberu z dvoch činností
• zapojte do hry/učenia viacero zmyslov (napr. pri čítaní knižky dieťa drží maňušku/hračku z príbehu, čítanie sa strieda s pesničkou)
• využívajte kreatívne/netradičné prístupy (maľovanie na obrovský papier prilepený na dverách, maľovanie kockami lega, kreslenie do múky, učenie/hra mimo stola, napr. vonku, na zemi)
• prvok náhody  – losovanie, hod kockou (napr. pri výbere činnosti)
• nadviažte na záujem dieťaťa (keď sa rado hrá s autíčkami, pripevnite na autíčko pastelku a dieťa ním môže kresliť, použite motívy z obľúbenej rozprávky)
• oceňujte proces namiesto pochvaly výsledku 
• využite časovanie aktivity – zabezpečíte tým predvídateľnosť, ideálne spojené s vizualizáciou (napr. presýpacie hodiny), odpočítavanie 

Regulácia správania

Regulácia správania sa vyvíja až do dospelosti, je preto nereálne od dieťaťa očakávať, že sa bude vedieť samo zregulovať, keď prežíva silné emócie. Dieťa sa reguluje predovšetkým cez rodiča, ktorý by mal reagovať primerane na situáciu a ukázať dieťaťu stratégie, ako so silnými emóciami pracovať, nie ich potlačiť. 

Prejaviť hnev je prirodzené, ako rodič však môžeme regulovať formu, akou ho dieťa prejaví. 

Základom je uvedomiť si, čo je spúšťačom silnej emócie, ako sa prejavuje v správaní dieťaťa a aká je reakcia rodiča a jej dosah na správanie dieťaťa. Ak nájdete v rôznych situáciách rovnaké vzorce správania, či už dieťaťa alebo rodiča, budete vedieť, na čom treba pracovať.

Hyperaktívne deti a deti s poruchami pozornosti majú častejšie problémy s nízkou frustračnou toleranciou a rýchlym emočným vyčerpaním. 

Nízka frustračná tolerancia sa prejavuje napríklad tým, že keď dieťaťu niečo nejde, rýchlo sa rozčúli. V tomto prípade sú dôležité predovšetkým preventívne opatrenia, ako napríklad predvídanie náročných situácií a dopredu dohodnuté spôsoby zvládania, trénovanie sebaregulácie, napríklad nácvikom dýchania (nádych na 5, zadržanie dychu na 5 a výdych na 5), relaxačnými cvičeniami v čase pokoja, striedanie rýchleho a pomalého tempa, vizualizáciou emócií na stupnici, rozdelením úloh na menšie kroky, pozitívnym posilňovaním úsilia namiesto výsledku a podporou malých úspechov. 

Neodporúča sa ignorovať frustráciu dieťaťa ani ju bagatelizovať (“To nevadí, raz sa to naučíš”), nútiť dieťa pokračovať bez prestávky, ale ani vzdať sa dokončenia úlohy, pretože sa zdá dieťaťu ťažká. 

Rýchle emočné vyčerpanie sa prejavuje prehnanou citlivosťou dieťaťa a neochotou ďalej spolupracovať. V tomto prípade sú opatrenia opäť tiež skôr preventívne. Už pri plánovaní činnosti treba zohľadniť energiu dieťaťa, dať mu možnosť krátkych prestávok na upokojenie, učiť dieťa jednoduchým stratégiám na upokojenie, ako napr. používanie relaxačných pomôcok, loptičiek, kúsadiel, trénovať rozpoznávanie signálov únavy, zriadiť relaxačný kútik pre dieťa (napr. stan, bunker, tuli vak so záťažovou dekou alebo telovým vakom, relaxačnými pomôckami, slúchadlá pri sluchovom preťažení) a v neposlednom rade používanie vizuálneho rozvrhu pre lepšiu predvídateľnosť. 

Čo sa naopak neosvedčuje je trénovanie výkonnosti navyšovaním úloh/času, tlak na dokončenie jednej úlohy naraz bez prestávky, začínanie ťažšou úlohou a príliš pevný režim. 

Povzbudenie pre rodičov na záver

Život s hyperaktívnym dieťaťom si od rodičov vyžaduje veľkú dávku energie, trpezlivosti a odolnosti. Každodenné napätie a únava vedú k chronickému stresu, ktorý sa môže neskôr prejavovať rôznymi zdravotnými problémami. Je preto nevyhnutné, aby aj rodičia našli metódy na rýchle upokojenie, ktoré im pomôžu so sebakontrolou a konštruktívnymi reakciami. Uvádzam zopár jednoduchých tipov, ktorú vám môžu pomôcť:

• uvedomelé dýchanie a sústredenie sa na prítomný okamih,
• vizualizácia – predstavte si miesto alebo situáciu, ktorá vám prináša pocit pokoja a harmónie,
• metóda vedomej pauzy – zastavte sa a zhodnoťte momentálny stav seba a okolia a rozmýšľajte nad adekvátnou reakciou, môžete počítať do desať, čo vám poskytne odstup od emócií,
• uvedomte si svoje vlastné pocity – “Ako a prečo sa takto cítim?”, uvedomením si vlastného prežívania môžete lepšie reagovať a rozhodovať sa,
• vytvorte si vlastné “útočisko” – miesto, kde sa môžete uvoľniť a načerpať energiu,
• fyzická aktivita – pomôže vám uvoľniť nahromadenú energiu a upokojiť sa, vylučujú sa pri nej endorfíny (hormóny šťastia), ktoré zlepšujú náladu,
• zdravé stravovanie – má vplyv aj na emocionálnu pohodu
• relaxačné cvičenia – prvky jogy a meditácie, strečingové cvičenia,
• vytvorenie podpornej siete – rodičia, ktorí zažívajú podobné veci ako vy, môžete si poskytnúť vzájomnú podporu, zdieľať skúsenosti a emócie, nové spôsoby riešenia problémov,
• majte realistické očakávania voči seba a svojim deťom – prijmite fakt, že nie všetko bude dokonalé, že občas nastanú zložité situácie, aj keď sa snažíte im predchádzať.

“Každý je génius. Ale ak posudzujete rybu podľa jej schopnosti liezť na strom, bude celý život žiť v tom, že je hlúpa.” – Albert Einstein